Svätý Hieronym – známy aj ako Hieronym zo Stridonu – patril k najvýznamnejším biblistom ranej Cirkvi a k štyrom veľkým latinským cirkevným otcom, spolu so svätým Ambrózom, svätým Augustínom z Hippa a pápežom svätým Gregorom Veľkým.
Jeho sviatok sa slávi 30. septembra.
Hieronym sa narodil okolo roku 347 po Kr., pravdepodobne v Stridone, neďaleko hraníc Dalmácie a Panónie. Pochádzal z kresťanskej rodiny, ktorá bola dostatočne zámožná na to, aby mu poskytla vynikajúce vzdelanie.
Ako mladý muž odcestoval do Ríma, kde študoval gramatiku, rétoriku, filozofiu a diela klasických latinských autorov. V Ríme prijal krst z rúk pápeža Libéria okolo roku 366.
Hoci bol intelektuálne nadaný a hlboko ho priťahovala klasická literatúra, čoraz viac túžil zasvätiť svoj život Bohu.
Hieronym napokon odcestoval na východ a istý čas strávil v Sýrii, kde začal viesť asketický život.
V sýrskej púšti žil životom modlitby, pôstu, štúdia a pokánia.
Podľa jeho vlastných spisov bolo toto obdobie duchovne náročné. Zápasil s pokušeniami a s pripútanosťou ku klasickej literatúre, ktorú miloval už od mladosti.
Svoj vnútorný boj neskôr slávne vyjadril opisom sna, v ktorom bol obvinený z toho, že je „ciceronovec, a nie kresťan“.
Tento príbeh ilustruje napätie, ktoré prežíval medzi láskou ku klasickému vzdelaniu a túžbou postaviť Krista do stredu svojho života.
Roky strávené na púšti sa pre Hieronyma stali aj rozhodujúcim obdobím štúdia Biblie. Naučil sa hebrejčinu, aby mohol presnejšie čítať a chápať Starý zákon.
Najväčším prínosom svätého Hieronyma pre kresťanstvo bola jeho biblistická činnosť.
V roku 382 odišiel do Ríma a nadviazal úzku spoluprácu s pápežom Damazom I., ktorý ho požiadal o revíziu vtedajších latinských biblických textov.
Hieronym sa napokon podujal na oveľa rozsiahlejší projekt. Revidoval latinské evanjeliá a neskôr preložil značnú časť Starého zákona z hebrejčiny, pričom prihliadal aj na staršie grécke a latinské verzie.
Jeho dielo sa napokon stalo známym ako Vulgáta – latinská Biblia, ktorá mala obrovský vplyv na západné kresťanstvo.
Nešlo len o mechanický preklad. Hieronym porovnával rukopisy, študoval jazyky, skúmal rozdiely v textoch a snažil sa presne sprostredkovať význam Písma.
Jeden z najznámejších príbehov o Hieronymovi rozpráva o levovi, ktorý vstúpil do jeho kláštora.
Mnísi sa pri pohľade na zviera naľakali. Hieronym si však všimol, že lev je zranený.
Do laby sa mu zapichol tŕň.
Hieronym ranu ošetril a lev údajne zostal s mníchmi a stal sa krotkým.
Tento príbeh sa stal jedným z najznámejších prvkov Hieronymovej ikonografie. Objavuje sa však skôr v neskorších tradíciách o tomto svätcovi než v najstarších historických záznamoch o jeho živote.
Preto treba obrazy sv. Hieronyma s levom chápať predovšetkým ako súčasť neskoršej kresťanskej umeleckej tradície.
Po odchode z Ríma sa Hieronym napokon usadil v Betleheme, neďaleko miesta, ktoré sa tradične spája s Kristovým narodením.
Založil tam komunitu zasvätenú modlitbe, štúdiu, askéze a Písmu. Posledné desaťročia svojho života strávil v Betleheme, kde tvoril biblické komentáre a iné teologické spisy.
Hieronym bol známy aj svojou silnou osobnosťou. V sporoch dokázal byť mimoriadne priamy a niekedy až prísny. Pod touto ráznou povahou sa však skrývala nesmierna láska k Svätému písmu a presvedčenie, že kresťania by mali dovoliť Božiemu slovu, aby pretváralo ich životy.
Zomrel v Betleheme okolo 30. septembra roku 420.
Sv. Hieronym zostáva v pamäti najmä vďaka svojej láske k Biblii. Jeho slávny výrok vystihuje toto presvedčenie:
„Neznalosť Písma je neznalosťou Krista.“
Pre Hieronyma nebolo Písmo len akademickým predmetom. Bolo spôsobom, ako sa stretnúť s Ježišom Kristom.
Jeho život nám prináša niekoľko dôležitých ponaučení:
Pre svoj nesmierny prínos k biblickému bádaniu je svätý Hieronym uctievaný ako učiteľ Cirkvi a tradične považovaný za patróna biblistov, prekladateľov, knihovníkov a biblických štúdií.
Štyria tradične uznávaní veľkí latinskí otcovia sú:
Ich spisy spoločne hlboko formovali teologickú a duchovnú tradíciu latinskej cirkvi.
Ecclesiasticus Cor Iesu Sacratissimum