„BARTEKA SOM POZNAL OSOBNE.“ (Jan Sobierajski)
ALEBO: KTO BOL TEN MUŽ V MEDŽUGORJE?
V roku 2017 stál dvadsaťdvojročný Bartek pri otvorenom okne paneláku vo Varšave a chcel skončiť svoj život. Namiesto toho si zbalil ruksak a vyšiel pešo do Medžugoria. 1300 kilometrov. 57 dní, bez peňazí, spával tam, kde ho ľudia prijali. Cestu písal deň po dni na blog, ktorý sledovali desaťtisíce ľudí, a potom z toho vyšla kniha — „Z buta do Maryi“, Pešo k Márii.
Potom roky cestoval po Poľsku. Školy, farnosti, väznice, polepšovne. Rozprával deťom z ulice, že život sa dá zmeniť, lebo jeho sa zmenil. V roku 2024 bol prvým zo štyroch svedectiev v poľskom filme „Powołany 2“, ktorý šiel v kinách.
Muž, ktorý v utorok nadránom poškodil sochu Panny Márie a podpálil vonkajší oltár, je ten istý muž, ktorý na to Podbrdo prešiel 1300 kilometrov pešo.
Nižšie zdieľam príspevok Jana Sobierajského — režiséra toho filmu, ktorý ho poznal osobne a strávil s ním dni pri natáčaní. Píše, čo sa s ním dialo v posledných rokoch. Prečítajte si to celé, prosím.
———
Janek Sobierajski:
Svetom sa rozletela správa o profanácii a vandalizme v Medžugorí. Pachateľom sa ukázal byť Bartłomiej K. – evanjelizátor, ktorého si mnohí spájajú s jeho svedectvom obrátenia.
Prečo o tom píšem? Pretože v takých chvíľach je veľmi ľahké vyniesť rozsudok. Stačí sa pozrieť na internet – plný ostrých komentárov, odsudzovania a zverejňovania podobizne aj osobných údajov človeka, ktorý sa ocitol v dramatickom momente svojho života.
Barteka som poznal osobne. Strávili sme spolu niekoľko dní pri natáčaní filmu „Powołany 2“. Bol vtedy v úplne inom období svojho života – tak osobného, ako aj duchovného. Mnohí si dnes kladú otázku: „Ako je možné, že urobil niečo také?“ Nepoznám všetky odpovede. Viem však, že už dlhší čas sa zmietal vo veľmi vážnych problémoch psychickej povahy, ktoré si možno vyžadovali psychiatrickú liečbu. Vyrastal v dysfunkčnej rodine a následky tých skúseností v sebe nosil celé roky. Nedávno zažil rozpad manželstva, potom stratu práce a ďalšie životné krízy, ktoré jeho utrpenie len prehlbovali. Odišiel do zahraničia. Telefonoval som s ním mnohokrát. Bohužiaľ, pomoc nechcel prijať.
To samozrejme neospravedlňuje to, čo sa stalo. Profanácia zostáva niečím veľmi bolestivým. Ale predtým, než človeka odsúdime, treba pamätať na to, že za jeho konaním sa môže skrývať dráma, ktorú na prvý pohľad nevidno.
Preto vás dnes prosím predovšetkým o duchovnú podporu. Nie o ospravedlňovanie zla, ale o milosrdenstvo pre človeka, ktorý – ako verím – veľmi potrebuje Božiu milosť, pomoc a ľudí, ktorí neprestanú veriť, že ešte môže vstať.
Bartekov príbeh a jeho ťažké detstvo môžete poznať vo filme „Powołany 2“, ktorý je bezplatne dostupný na YouTube. Verím, že Boh dokáže písať priamo aj po tých najkrivších linkách a že tento príbeh nemusí byť poslednou kapitolou jeho života. Môžeme mu pomôcť ho zmeniť. Urobme to spoločne.
Mám za to, že útočil na ďábla, asi si dnes myslí, že ona Gospa je převlečený ďábel v sukni. Prostě to má za falešné zjevení. A není sám, myslí si to hodně lidí, že v Medju se zjevuje ďábel. Tohle je smutný příběh, nemohu si pomoci, já Medju také nevěřím, ale takto útočit na sochu Panny Marie je špatné a kontraproduktivní, akorát ho lidi odsoudí jako vandala.
Největší Boj je vždy proti P.Marii,protože ji Ďabel strašne nenavidí,protože mu Boží Matka v posledním boji,rozšlape hlavu!!
Exodus 20,4–5) „Nebudeš si dělat modlu ani žádnou podobu... nebudeš se jim klanět ani jim sloužit.“
Ježiš povedal: neplačte nado mnou, ale nad svojimi deťmi
Ježišové Slová patria celemu svetu, nie lenže plačucim ženam na krížovej ceste pred 2000 rokmi.
Božie Slovo nám hovorí, že viac musíme plakať nad svojim potomstvom-pokolení-deťmi ...pretože oni znášaju nasledky našich hriechov.
Ked my ich nenaučíme pravej viere, tak oni budu kvôli nám viac nachylní hrešiť a nebude to len ich vina, ale aj naša, pretože sme ich nepriviedli k pravej viere.
To iste platí aj o Panne Márii, že ked plače, roní krvavé slzy na rôznych miestach sveta (ikony, obrazy, sochy...) tak nemáme len plakať nad tým, že plače, ale zaujímať sa aj o to, prečo plače. Potom prídeme na to, že Ona plače nad našimi hriechmi, že ich nelutujeme, nevyznávame, nespovedáme sa... a potom aj nad posadnutými démonmi, ktorí hanobia sväté miesta, sochy, obrazy...