Najprv bludár a dnes blahoslavený a prorok. Kde je naše rozlišovanie?
blah . Antonio Rosmini - dříve bludař, dnes prorok
S Umbertem Muratorim, ředitelem Studijního centra Rosminiánů
Pri rannej liturgii v Dome sv. Marty pápež František 4. apríla 2014 hovoril o prorokoch, o ich zápase s ľuďmi, ktorí chcú uväzniť Ducha Svätého.Prorokov podľa pápeža čaká väčšinou prenasledovanie a nepochopenie, sú odsunutí na vedľajšiu koľaj. Nie je pre nich miesto. Pápež pri tej súvislosti spomenul jednu postavu: „Tiež mnoho cirkevných mysliteľov bolo prenasledovaných. Myslím teraz najmä na jedného, ktorý žil v nedávnej dobe. Bol to človek dobrej vôle, naozajstný prorok, ktorý vo svojich knihách káral cirkev za to, že sa vzdialila z indexu, a vzdialila sa z Pánovej cesty. katedry a takto už dožil svoj život. Zomrel celkom nedávno a dnes je z neho blahoslavený. je dobrý, alebo ešte viac, má nakročené k svätosti. Pápež síce neuviedol meno, ale som presvedčený, že mal na mysli Antonia Rosminiho (1797–1855), ktorého najznámejší spis O piatich ranách cirkvi svätej (z roku 1848) bol daný na index a niektoré jeho myšlienky boli odsúdené. V roku 1994 sa začal proces beatifikácie, pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Fides et ratio zo 14. septembra 1998 Rosminiho výslovne spomenul ako príklad „plodného spojenia filozofie s Božím slovom“ av roku 2001 ho Kongregácia pre náuku viery rehabilitovala.15 V roku 2007 bol vyhlásený za blahoslaveného.
Pre zaujímavosť a len heslovite tých päť rán cirkvi podľa Rosminiho:
ranou je odtrhnutosť kléru od laikov pri bohoslužbe a apatia ľudu pri slávení Eucharistie,
ranou je nedostatočnosť výchovy kléru, napr. že väčšina klerikov nie je schopná samostatného myslenia,
ranou je nejednotnosť biskupov a strata vzájomných vzťahov, napr. absencia vzájomných porád (synod),
ranou je vymenovanie biskupov vládou, čo je v rozpore s tradičným zvykom starej cirkvi, že duchovenstvo a ľud slobodne volí biskupa,
ranou je nesloboda cirkevného majetku, s ktorým mnohokrát nie je možné nakladať podľa úmyslu donátorov.
Opäť vidíme, že ani po viac ako 150 rokoch nestrácajú svoju aktualitu
„Svatost je cestou pravé reformy církve, která – jak správně viděl Rosmini – proměňuje svět do té míry, do jaké reformuje samu sebe. Právě proto nazval vaši řeholi Institut lásky, aby zdůraznil svrchovanost ctnosti lásky, která – jak praví apoštol Pavel – je nade vším (srov. Kol 3,14). Rosmini doprovázel lásku »vnitřní pevností«, byl neochvějný v »mlčení«. Jeho příklad ať je vám pobídkou, abyste činili pokroky v plodnosti niterného a v heroismu vnějšího mlčení. To je cesta, která přináší plody dobra a svatosti, a církev ji ukazuje každému věřícímu. Je taktéž důležité zachovávat »svatou indiferenci«, kterou váš zakladatel přejal od svatého Ignáce z Loyoly a bez níž nelze uskutečňovat autentickou všeobecnou lásku.“