Príde pre ľudstvo Éra pokoja? Tisícročná ríša I.
Posolstvá Sv. Panny Márie o "Ére pokoja"• Fatima (1917) – Proroctvo o "konečnom víťazstve Nepoškvrnneného Srdca" možno chápať ako obdobie pokoja.
• Quito (Ekvádor, 17. storočie) – Panna Mária predpovedala "konečnú obnovu Cirkvi" po období temnoty.
• Španielska mystička Ven. María de Jesús de Ágreda († 1665) – Písala o "budúcom triumfe Cirkvi", čo pripomína éru pokoja.
Podľa niektorých tvrdení Panny Márie v Medžugorju má pred koncom sveta prísť obdobie pokoja a obnovy. Napríklad:
• Vizionárka Mirjana Dragičević uvádza, že Panna Mária naznačila, že "svet sa obráti k Bohu a nastane čas pokoja" pred definitívnym súdom.
• Niektoré správy hovoria, že táto éra bude "časom milosti a víťazstva Srdca Ježišovho" Svätý otec mi zasvätí Rusko a ono sa obráti a svetu bude dané obdobie mieru . — Panna Mária Fatimská, Fatimské posolstvo, vatican.va/content/vatican.html
• Kardinál Mario Luigi Ciappi, pápežský teológ pre Pia XII., Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I. a Jána Pavla II.
• Áno, vo Fatime bol sľúbený zázrak, najväčší zázrak v dejinách sveta, druhý hneď po zmŕtvychvstaní. A týmto zázrakom bude éra mieru, aká svetu nikdy predtým nebola skutočne daná . —9. októbra 1994, Katechizmus apoštolskej rodiny , s. 35
1. Sv. Augustín (354–430)
V diele "De Civitate Dei" (O Božej obci) interpretuje Tisícročnú ríšu alegoricky – ako symbol vlády Krista v Cirkvi, nie ako doslovné tisícročné kráľovstvo na zemi.
Podľa neho je "tisíc rokov" obrazným vyjadrením celého obdobia medzi Kristovým prvým a druhým príchodom.
2. Sv. Hieronym (347–420)
Podporuje alegorický výklad Zjavenia 20, podobne ako Augustín.
Zdôrazňuje, že "prvé vzkriesenie" (Zj 20,5) je duchovné – ide o kresťanský život v milosti.
3. Sv. Tomáš Akvinský (1225–1274)
V "Summa Theologiae" a komentároch k Zjaveniu odmieta doslovné tisícročné kráľovstvo.
Učí, že Kristus už teraz čiastočným spôsobom aj kraľuje prostredníctvom Cirkvi
4. Sv. Robert Bellarmín (1542–1621)
• V "De Controversiis" kritizuje chiliasmus (vieru v doslovné a svetské tisícročné kráľovstvo) ako blud.
• Tvrdí, že Zjavenie 20 treba chápať skôr symbolicky.
5. Sv. Irenej z Lyonu (130–202)
• V "Adversus Haereses" píše aj o budúcom medziobdobi mieru pred koncom sveta
• Niektorí ho považujú za "mierneho chiliastu",
ale jeho názory sa nedajú priamo stotožniť s protestantským premilenializmom.
6. Bl. J.H. Newman (1801–1890)
• V "Eseji o vývoji kresťanskej doktríny" vysvetľuje, že cirkevná tradícia odmietala doslovný chiliasmus.
• Zdôrazňuje, že tisícročie je symbol Kristovho víťazstva v dejinách.
Katolícka cirkev oficiálne odmieta doslovné chápanie Tisícročnej ríše (pozri KKC 676).
Tisícročie sa vykladá ako súčasná nie dokonalá vláda Krista v Cirkvi,
ktorá sa naplní a vyvrcholí Jeho druhým príchodom.
1. Sv. Augustín – De Civitate Dei (O Božej obci), XX. kapitola
Najdôležitejšia pasáž (alegorický výklad Zjavenia 20):
"Tých tisíc rokov nie je treba chápať doslovne, ale ako symbol celého času Cirkvi na zemi... Prvé vzkriesenie (Zj 20,5) je kresťanský život v milosti, keď duše ožívajú pre Krista, zatiaľ čo telá čakajú na skutočné vzkriesenie na konci vekov."
...pokiaľ ma to napadlo... [svätý Ján] použil tisíc rokov ako ekvivalent pre celé trvanie tohto sveta, pričom číslo dokonalosti použil na označenie plnosti času. —Svätý Augustín z Hippo (354 – 430) n. l., De Civitate Dei „ Mesto Božie“, kniha 20, kap. 7
...akoby bolo vhodné, aby si svätí počas tohto obdobia [„tisíc rokov“] užívali akýsi sabatný odpočinok... A tento názor by nebol sporný, keby sa verilo, že radosti svätých v tomto sabate budú duchovné a budú vyplývať z Božej prítomnosti... —Sv. Augustín z Hippo (354 – 430 n. l.; cirkevný učiteľ), De Civitate Dei , zv. XX, kap. 7, Catholic University of America Press
Augustínov výklad sa stal základom katolíckej tradície a priamo ovplyvnil učenie Cirkvi o odmietaní doslovného a zmyselnými telami a vzťahmi poznačeného tisícročia.
2. Sv. Tomáš Akvinský – Summa Theologiae, Suppl. Q.77
Argument proti chiliasmu:
"Niektorí tvrdia, že pred súdnym dňom bude Kristus vládnuť na zemi tisíc rokov s mučeníkmi a svätými. Toto je blud... Kristus už teraz kráľuje v svojich svätých, a tisíc rokov zjavenia je obrazom dokonalosti tejto vlády."
3. Sv. Robert Bellarmín – De Controversiis, III. kniha "O Antikristovi"
Odmietnutie chiliasmu:
"Chiliasmus, ktorý učí o zmyslovom tisícročnom kráľovstve Krista na zemi, bol odmietnutý svätými otcami ako nezlučiteľný s pravou vierou... Cirkev vždy verila, že Kristus príde len raz – na súd, nie na pozemskú vládu."
4. Sv. Irenej z Lyonu – Adversus Haereses, V. kniha
(niekedy chápaný ako "mierny chiliasmus"):
"Spravodliví budú vzkriesení, aby kráčali v sláve s Kristom počas obdobia pokoja pred koncom sveta... Toto však nie je žiadne zmyslové kráľovstvo, ale čas dokonalejšej jednoty s Bohom."
5. Sv. Hieronym – Komentár k Zjaveniu 20
Výrok proti doslovnému výkladu:
"Ak by sme brali tisíc rokov doslovne, potom by sme museli pripustiť, že svätci budú jesť a piť ako bežní ľudia – čo je absurdné, lebo po vzkriesení už nebudú potrebovať telesné veci."
Katechizmus Katolíckej Cirkvi (KKC 676)
Oficiálne stanovisko:
"Tisícročná 'vláda' Krista, o ktorej hovorí Zjavenie, sa netýka pozemského kráľovstva, ale víťazstva svätých v nebi... Cirkev odmieta akúkoľvek formu chiliasmu, ktorý skresľuje príchod Krista ako politickú udalosť."
Aký postoj majú pápeži a Vatikán?
1. Pápežské dokumenty a vyhlásenia
a) Pápež Pius XI. (1922–1939)
V encyklike "Quas Primas" (1925) o Kristovom kráľovstve zdôrazňuje, že Kristus už teraz kráľuje prostredníctvom Cirkvi, a nie cez politickú vládu na zemi:
"Kristovo kráľovstvo je primárne duchovné a nadprirodzené... Nečakáme žiadne ďalšie pozemské tisícročie."
b) Pápež Pius XII. (1939–1958)
V liste "Sempiternus Rex" (1951) pripomína, že cirkevná tradícia vždy odmietala chiliasmus:"Učenie o tisícročnom kráľovstve na zemi je cudzie katolíckej viere a bolo odmietnuté ako blud."
c) Pápež Benedikt XVI. (2005–2013)
Vo svojich katechézách o Zjavení sv. Jána vysvetľuje:
"Číslo tisíc nie je matematické, ale symbolické – znamená úplnosť a dokonalosť. Kristus už teraz kráľuje v Cirkvi a vo svätých."
2. Oficiálne dokumenty Vatikánu
a) Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC 676)
"Táto tisícročná vláda (Zj 20,4–6) sa netýaka žiadneho pozemského mesiášskeho kráľovstva, ale znamená víťazstvo svätých, ktorí už kráčajú s Kristom v nebi... Cirkev odmieta akúkoľvek formu chiliasmu, ktorý skresľuje príchod Kráľovstva Božieho."
b) Kongregácia pre náuku viery (1944)
V dokumente "Contra falsos chiliastas" (proti falošnému chiliasmu) sa uvádza:
"Katolícka viera nepripúšťa učenie o budúcom telesnom tisícročnom kráľovstve Krista na zemi pred posledným súdom."
c) Druhý vatikánsky koncil (1962–1965)
V "Gaudium et Spes" (39) sa hovorí:
"Kráľovstvo Bože už teraz pôsobí v Cirkvi, ale jeho naplnenie príde až pri Kristovom slávnom návrate, nie prostredníctvom pozemskej vlády."
3. Moderný postoj (František a súčasné učenie)
Pápež František nikdy explicitne nerozoberal chiliasmus, ale v kázňach o konci sveta zdôrazňuje, že "Kristus príde zrazu, bez varovania" (Mt 24,36–44), čo odporuje predstave o dlhom pozemskom kráľovstve.
Vatikánska teologická komisia v súčasných textoch (napr. "Vatican Document on Eschatology") stále považuje chiliasmus za neortodoxný.
1. Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC 676)
"Táto tisícročná vláda (Zj 20,4–6) sa nevzťahuje na nejaké pozemské mesiášske kráľovstvo, ale znamená víťazstvo svätých, ktorí už žijú s Kristom v nebi... Cirkev odmieta akúkoľvek formu falošného chiliasmu."
2. Pápež Pius XI. – Encyklika Quas Primas (1925)
Latinský text:
"Regnum Christi non est terrestre neque politicum, sed spirituale et supra omnem naturam elevatum... Falsum est ergo exspectare millennium temporale ante finem saeculorum."
Slovenský preklad:
"Kristovo kráľovstvo nie je pozemské ani politické, ale duchovné a povznesené nad všetku prírodu... Je preto falošné očakávať časové tisícročie pred koncom vekov."
3. Pápež Pius XII. – List Sempiternus Rex (1951)
Latinský text:
"Doctrina de millennio terrestri Christi, quam chiliastae praedicant, a Patribus et Magisterio Ecclesiae semper ut haeretica reprobata est."
Slovenský preklad:
"Učenie o zosväčštenom a pozemskom tisícročí Krista, ktoré hlásajú chiliasti,
bolo Otcami a Učitelským úradom Cirkvi vždy odmietané ako heretické."
...systém umierneného milenarizmu, ktorý napríklad učí, že Kristus Pán pred posledným súdom, či už mu predchádzalo zmŕtvychvstanie mnohých spravodlivých, alebo nie, príde viditeľne vládnuť nad týmto svetom. Odpoveď znie: Systém zmierneného milenarizmu nemožno bezpečne vyučovať. —DS 2296/3839, Dekrét Svätého ofícia, 21. júla 1944
Táto otázka je stále otvorená voľnej diskusii, keďže Svätá stolica sa v tejto súvislosti definitívne nevyjadrila. — Il Segno del Soprannauturale , Udine, Taliansko, č. 30, s. 10, október 1990; P. Martino Penasa predložil túto otázku „tisícročnej vlády“ kardinálovi Ratzingerovi
Po očistení skrze skúšky a utrpenie sa čoskoro spustí úsvit novej éry. — PÁPEŽ SV. JÁN PAVOL II., Generálna audiencia, 10. septembra 2003
Toto je naša veľká nádej a naše volanie: „Príď Tvoje kráľovstvo!“ – kráľovstvo pokoja, spravodlivosti a pokoja, ktoré obnoví pôvodnú harmóniu stvorenia. — SV. PÁPEŽ JÁN PAVOL II., Generálna audiencia, 6. novembra 2002, Zenit
Cirkev milénia si musí uvedomovať, že je Božím kráľovstvom v jeho počiatočnej fáze. — PÁPEŽ JÁN PAVOL II., L'Osservatore Romano , anglické vydanie, 25. apríla 1988
Zatiaľ čo predtým sa hovorilo len o dvojakom príchode Krista – raz v Betleheme a znova na konci čias – svätý Bernard z Clairvaux hovoril o adventus medius , medzipríchode, vďaka ktorému pravidelne obnovuje svoj zásah do dejín. Verím, že Bernardovo rozlíšenie vystihuje tú správnu notu… — PÁPEŽ BENEDIKT XVI., Svetlo sveta, s. 182 – 183, Rozhovor s Petrom Seewaldom
Posilnená Duchom a čerpajúca z bohatej vízie viery, je nová generácia kresťanov povolaná pomôcť vybudovať svet, v ktorom je Boží dar života vítaný, rešpektovaný a cenený... Nový vek, v ktorom nás nádej oslobodzuje od povrchnosti, apatie a sebestrednosti, ktoré otupujú naše duše a otravujú naše vzťahy. Drahí mladí priatelia, Pán vás žiada, aby ste boli prorokmi tohto nového veku... —PÁPEŽ BENEDIKT XVI., Homília, Svetový deň mládeže, Sydney, Austrália, 20. júla 2008
Takto povedal pápež Benedikt a modlil sa za triumf Nepoškvrneného Srdca…
...má rovnaký význam ako naša modlitba za príchod Božieho kráľovstva... Takže by sa dalo povedať, že Boží triumf, triumf Márie sú tiché, no napriek tomu skutočné... — Svetlo sveta , s. 166, Rozhovor s Petrom Seewaldom
4. Sv. Augustín – De Civitate Dei, XX,7 (5. storočie)
Latinský text:
"Mille anni in Apocalypsi non ad litteram accipiendi sunt, sed significant totum tempus Ecclesiae militantis... Prima resurrectio (Ap 20,5) est vita gratiae, qua animae in Christo vivunt."
"Tisíc rokov v Zjavení sa nemá brať doslovne, ale znamená celý čas bojujúcej Cirkvi... Prvé vzkriesenie (Zj 20,5) je život v milosti, v ktorom duše žijú pre Krista."
Pred koncom tisícročí bude diabol opäť vypustený a zhromaždí všetky pohanské národy, aby bojovali proti svätému mestu... „Potom príde posledný Boží hnev na národy a úplne ich zničí“ a svet sa zrúti vo veľkom požiari. — Cirkevný spisovateľ zo 4. storočia, Lactantius, „Božské ustanovenia“, Prednicejskí otcovia, zv. 7, s. 211
Slová „Kňaz Boží a Kristov bude s Ním kraľovať tisíc rokov, a keď sa tisíc rokov doplní, Satan bude prepustený zo svojho väzenia“, budeme skutočne schopní interpretovať, pretože takto naznačujú, že vláda svätých a otroctvo diabla sa skončia súčasne... takže nakoniec vyjdú tí, ktorí nepatria Kristovi, ale tomu poslednému Antikristovi... — Svätý Augustín, Protinicejskí Otcovia , Božie mesto , Kniha XX, Kapitola 13, 19
Pretože tento [stredný] príchod leží medzi tými dvoma, je ako cesta, po ktorej kráčame od prvého príchodu k poslednému. V prvom bol Kristus naším vykúpením; v poslednom sa zjaví ako náš život; v tomto strednom príchode je naším odpočinkom a útechou ... Pri svojom prvom príchode prišiel náš Pán v našom tele a v našej slabosti; v tomto strednom príchode prichádza v duchu a moci; v poslednom príchode sa ukáže v sláve a majestátnosti... —Sv. Bernard, Liturgia hodín , zv. I, s. 169
Ježišove tajomstvá totiž ešte nie sú úplne dokonalé a naplnené. Sú síce úplné v Ježišovej osobe, ale nie v nás, ktorí sme jeho údmi, ani v Cirkvi, ktorá je jeho mystickým telom. —Sv. Ján Eudes, traktát „O Ježišovom kráľovstve“, Liturgia hodín , zv. IV, s. 559
...časy kráľovstva, teda odpočinok, posvätný siedmy deň... Tieto sa majú konať v časoch kráľovstva, teda v siedmy deň... pravý Sabat spravodlivých. —Svätý Irenej Lyonský, cirkevný otec (140 – 202 n. l.); Adversus Haereses , Irenej Lyonský, V.33.3.4, Otcovia Cirkvi, CIMA Publishing Co.
Máme dôvod veriť, že ku koncu čias a možno skôr, ako očakávame, Boh vzbudí ľudí naplnených Duchom Svätým a preniknutých duchom Márie. Prostredníctvom nich Mária, najmocnejšia Kráľovná, vykoná vo svete veľké zázraky, zničí hriech a na ruinách skazeného kráľovstva, ktorým je tento veľký pozemský Babylon, založí Kráľovstvo Ježiša, svojho Syna. (Zjv 18,20) — Traktát o pravej oddanosti Panne Márii , č. 58-59
Nie je pravda, že tvoja vôľa sa musí diať na zemi, tak ako v nebi? Nie je pravda, že tvoje kráľovstvo musí prísť? Nedal si niektorým dušiam, tebe drahým, víziu budúcej obnovy Cirkvi? —Sv. Ľudovít de Montfort, Modlitba za misionárov , č. 5; www.ewtn.com
...keď príde Jeho Syn a zničí čas bezbožných a bude súdiť bezbožných a zmení slnko, mesiac a hviezdy – vtedy siedmeho dňa odpočíva… keď dám všetkým odpočinok, dám začiatok ôsmeho dňa, teda začiatku iného sveta. – List Barnabášov (70 – 79 n. l.), napísaný apoštolským otcom z druhého storočia
Bude to Veľký zázrak svetla, ktorý oslepí Satana... Príval požehnaní, ktorý sa chystá otriasť svetom, musí začať s malým počtom tých najpokornejších duší. — Panna Mária Alžbete, Home - La Flamme d'Amour du Coeur Immaculé de …
5. Kongregácia pre náuku viery (1944)
Taliansky text (oficiálny dokument):
"Il chiliasmo sensuale, che attende un regno terreno di Cristo prima del Giudizio Universale, è contrario alla fede cattolica e condannato dal Magistero."
"Zmyslový chiliasmus, ktorý očakáva pozemské Kristovo kráľovstvo pred Všeobecným súdom, je protikladný katolíckej viere a bol odsúdený Učitelským úradom."
6. Pápež Benedikt XVI. – Generálna audiencia (2006)
Taliansky text:
"I ‘mille anni’ dell’Apocalisse non sono un calcolo cronologico, ma un simbolo della pienezza del tempo in cui Cristo regna nella storia attraverso la Chiesa."
"‚Tisíc rokov‘ v Zjavení nie je chronologický výpočet, ale symbol naplnenia času, v ktorom Kristus kráľuje v dejinách prostredníctvom Cirkvi."
Benedikt XVI (2005–2013)
V knihe "Eschatology" (pred svojím pontifikátom) zdôraznil, že Božie kráľovstvo nie je politický projekt, ale duchovná realita.
Zhrnutie
Všetky oficiálne zdroje jednoznačne odmietajú doslovné tisícročné kráľovstvo a zdôrazňujú:
Allegorický výklad Zjavenia 20 (Augustín, KKC).
Už teraz prebiehajúce Kristovo kráľovstvo v Cirkvi (Pius XI., Benedikt XVI.).
Odsúdenie chiliasmu ako bludu (Pius XII., Kongregácia pre náuku viery).
kardinál Jean Daniélou (1905-1974):
Podstatné potvrdenie je medzistupeň, v ktorom vzkriesení svätí sú stále na zemi a ešte nevstúpili do svojej konečnej fázy, pretože toto je jeden z aspektov tajomstva posledných dní, ktoré sa ešte musí len odhaliť.. -História ranej kresťanskej doktríny pred koncilom v Nicey
Vyznávame, že nám je sľúbené kráľovstvo na zemi, hoci pred nebom, len v inom stave existencie... — Tertulián (155 – 240 n. l.), nicejský cirkevný otec; Adversus Marcion, Prednicejskí otcovia, Henrickson Publishers, 1995, zv. 3, s. 342 – 343)
Ak pred týmto konečným koncom má nastať obdobie, viac či menej dlhé, triumfálnej svätosti , takýto výsledok sa nedosiahne zjavením osoby Krista vo Veličenstve, ale pôsobením tých síl posväcovania, ktoré teraz pôsobia, Ducha Svätého a sviatostí Cirkvi. — Učenie katolíckej cirkvi: Súhrn katolíckej doktríny [Londýn: Burns Oates & Washbourne, 1952] s. 1140
...v Kristovi sa uskutočňuje správny poriadok všetkých vecí, spojenie neba a zeme, ako to Boh Otec zamýšľal od počiatku. Je to poslušnosť Boha, vteleného Syna, ktorá obnovuje a obnovuje pôvodné spoločenstvo človeka s Bohom, a teda mier vo svete. Jeho poslušnosť opäť spája všetky veci, „veci v nebi a veci na zemi“. — Kardinál Raymond Burke, prejav v Ríme; 18. mája 2018, lifesitnews.com
Tieto údajné zjavenia predpovedajú bezprostredné obdobie, keď v Cirkvi zvíťazí Antikrist. V milenaristickom štýle sa prorokuje, že Boh urobí posledný slávny zásah, ktorý na zemi, ešte pred Kristovým definitívnym príchodom, začne éru mieru a univerzálnej prosperity. —z Oznámenia o spisoch a aktivitách pani Vassuly Rydenovej, Notification à propos des écrits et des …
Čo odkázal svojim deťom Svätý Otec z neba o Tisícročnom kráľovstve?
Napr. Tomislav Vlašić, bývalý františkánsky kňaz spojený s fenoménom Medžugoria, písal aj o takzvanej „Ére pokoja“, ktorá je jedným z dôležitých motívov moderných apolyptických a mariánskych zjavení vrátane Medžugoria.
Vo svojich publikáciách, najmä v knihe "Důvěrně s Marií" a v texte "Otvorte svoje srdcia Márii, Kráľovnej pokoja" (spoluautor Slavko Barbarić), Tomislav Vlašić interpretoval posolstvá Panny Márie z Medžugoria takto:
Eru pokoja opisuje obdobie, ktoré príde po „veľkom očistení sveta“ od hriechu, počas ktorého má ľudstvo samostatne, znovu objaviť sv. vieru aj nastolenie rovnováhy medzi Bohom a ľuďmi. Ide o čas pokoja, mieru, spravodlivosti a lásky.
Vlašić tvrdí, že Panna Mária v Medžugorí opakovane vyzývala k obráteniu, pokoju a zmiereniu, aby sa ľudstvo pripravilo na túto novú epochu. Vykoupení jež vykonal Boží Syn se rozšířilo na celý vesmír, protože celé lidstvo musí být přivedeno zpět k Bohu skrze Ježíše Krista. Proto se lidstvo v celém vesmíru bude muset rozhodnout mezi Ježíšem Kristem a Luciferem, mezi pravým Bohem a bůžky. Na konci času se Ježíš slavně vrátí, aby soudil živé i mrtvé a aby kolem sebe shromáždil svůj lid. Všichni, kteří mu zůstanou věrní, ať už patří ke kterékoliv planetě, budou Ježíšem uvedeni do NOVÉHO STVOŘENÍ. Zde budou konečně svobodní od zla a navždy budou tvořit jediné lidstvo, tak jek to mělo být od začátku. Bůh bude vše ve všech. (1. Kor 15,28)
Podľa jeho výkladu zjavení má byť „éra pokoja“ darom od Boha: obdobie, keď sa „vytvorí nový svet, kde bude pokoj, zmierenie medzi národmi a srdce človeka otvorené Bohu“.
Súvisí to s biblickým konceptom „tisícročného kráľovstva“, ale Vlašić ho interpretuje skôr duchovne a symbolicky ako čas požehnania po bolestiach očisťovania, nie ako politickú utópiu.
Príklady citácií (parafrázované):
"V posolstvách Medžugoria sa opakovane spomína príchod obdobia pokoja. Ale najprv musí nastať očista – obdobie skúšok, ktoré bude následne nasledované dobou, kedy sa srdcia ľudí obrátia k Bohu. Prichádza nový čas, éra pokoja, ktorej začiatok obsahuje tí, čo prijme Máriino pozvanie na obrátenie."
Vo viacerých textoch zdôrazňuje, že nie je cieľom vzbudzovať strach, ale pozývať k modlitbe, pôstu a zmiereniu ako na ceste k tejto „ere pokoja“.
Tomislav Vlašić napísal o ére pokoja ako o budúcom období, ktoré nastane po obrátení a skúškach sveta, a do ktorého majú veriaci vstúpiť prostredníctvom odpovede na výzvu Panny Márie na modlitbu, pôst a zmierenie. Ide o čas pokoja, harmónie a požehnania, ktorý je vyústením mariánskych posolstiev Medžugoria.
Origenes (185–254)
Origenes, jeden z najvplyvnejších ranokresťanských teológov, pristupoval k téme Tisícročnej ríše alegoricky a jeho pohľad bol v mnohom predchodcom Augustínovho učenia.
Kľúčové myšlienky:
Allegorický výklad Zjavenia
V dielach ako "De Principiis" (Peri Archon) Origenes odmieta doslovné čítanie Apokalypsy.
Tvrdí, že "tisíc rokov" je symbol duchovnej dokonalosti, nie historické obdobie.
Duchovné vzkriesenie
Podobne ako neskôr Augustín, aj Origenes veril, že "prvé vzkriesenie" (Zj 20,5) sa týka oživenia duše v milosti, nie fyzického vzkriesenia tela.
Odmietanie chiliasmu
V liste "Contra Celsum" kritizuje židovské a ranokresťanské nádeje na pozemské mesiášske kráľovstvo ako príliš materiálne.
Citát (z De Principiis, II.11.2):
"Blahoslavenstvo svätých nezávisí od pozemskej obnovy Jeruzalema, ale od nebeského kráľovstva, kde už teraz vládnu s Kristom."
Záver: Origenes nebol chiliasta, ale jeho výklady boli neskôr niekedy kritizované pre prílišnú spiritualizáciu (napr. odmietanie budúceho fyzického vzkriesenia tela).
Origenes (cca 184 – 253) bol jeden z najvýznamnejších kresťanských teológov a exegetov 3. storočia. Je známy najmä tým, že zaviedol do kresťanskej teológie systematický alegorický výklad Písma, čo výrazne ovplyvnilo aj chápanie proroctiev o Tisícročnom kráľovstve (milenializmus/chiliazmus).
Origenes a Tisícročné kráľovstvo
Origenes sa postavil proti doslovnému chápaniu Tisícročného kráľovstva, aké bolo rozšírené u ranných kresťanov - tí očakávali, že Kristus fyzicky príde na zem a bude tisíc rokov vládnuť spolu s vzkriesenými svätými v materiálnom, pozemskom kráľovstve (Zjv 20,1-6). Práve tento názor nazývame milenializmus (alebo chiliazmus).
Pre Origenesa boli tieto predstavy príliš pozemské a zmyslové. On odmietol myšlienku fyzického panovania Krista na zemi na presne tisíc rokov a všetky takéto očakávania chápal ako “nižšiu” úroveň výkladu, vhodnú pre jednoduchých veriacich, ale nie pre duchovne pokročilých.
Hlavné body Origenovej interpretácie:
Proroctvá o Tisícročnom kráľovstve vnímal ako symbolické: podľa neho treba tento úsek vnímať duchovne – nie ako historickú udalosť, ale ako obdobie radikálnej duchovnej obnovy, prípadne ako obraz sily, víťazstva a pokoja Krista a jeho Cirkvi.
Podľa Origenesa je Božie kráľovstvo prítomné už teraz v Cirkvi, medzi veriacimi, ktorí žijú podľa Kristovho evanjelia.
Použitie počtu 1 000 rokov v Zjavení Jána je podľa Origenesa len symbol perfektnosti, plnosti a duchovného naplnenia, nie doslovnej chronológie.
Rovnako duchovne vykladal aj ďalšie eschatologické motívy (napr. Nový Jeruzalem, zviazaného Satana a pod.).
Origenes tak patril medzi najvýznamnejších odporcov milenializmu v cirkevných dejinách. Jeho vplyv prispel k tomu, že sa východná cirkev vzdialila doslovnému chápaniu Tisícročného kráľovstva a začala preferovať duchovný, alegorický výklad týchto textov.
Vplyv na cirkevnú tradíciu:
Origenesova metóda viedla nielen k odmietnutiu priameho fyzického očakávania Mesiášskej ríše, ale tiež umožnila širšie prijatie teológie "náhrady" (teda: Cirkev nahradila Izrael ako Boží ľud a všetky starozákonné prisľúbenia sa plnia na duchovnej úrovni v Cirkvi). Od Origenesa prebral alegorický výklad aj sv. Augustín – už v neskoršej Latinskej cirkvi sa tisícročné kráľovstvo vysvetľovalo “duchovne” (Kráľovstvo Božie je Cirkev tu na zemi), nie ako doslovná historická etapa.
Zhrnutie:
Origenes Tisícročné kráľovstvo chápal v alegorickom a duchovnom zmysle – odmietal predstavu doslovného, fyzického Kristovho kráľovstva na zemi po druhom príchode. Tento prístup výrazne ovplyvnil neskoršie chápanie eschatológie v kresťanstve.
Za tzv. umiernený Milenarizmus
Niektorí kresťanskí myslitelia a svätci prijali tzv. umiernený milenarizmus (niekedy nazývaný aj "spiritualizovaný" alebo "augustínovský" milenarizmus), ktorý kombinuje prvky tisícročného kráľovstva s duchovnejším výkladom, bez extrémnych chiliastických predstáv o pozemskom blahobyte v našich ešte nevzkriesených telách
Hlavní predstavitelia umierneného milenarizmu
1. Sv. Augustín (354–430)
Najvplyvnejší kritik doslovného chiliasmu, no zároveň vytvoril alegorickú verziu tisícročia.
V diele De civitate Dei (O Božej obci) interpretuje tisícročie ako symbolické obdobie Cirkvi – čas medzi Kristovým vzkriesením a koncom sveta, kedy Kristus kráľuje prostredníctvom svojich svätých.
Tento výklad sa stal oficiálnym učivom Katolíckej cirkvi.
2. Sv. Hieronym (347–420)
Podporoval Augustínov výklad, ale pripustil, že tisícročie môže mať aj častočné naplnenie v dejinách (napr. v triumfe Cirkvi nad pohanskými národmi).
3. Sv. Gregor Veľký (540–604)
Vnímal tisícročie ako duchovnú obnovu v dejinách kresťanstva, nie ako fyzické kráľovstvo.
4. Rupert z Deutz († 1129)
Stredoveký teológ, ktorý spojil Augustínovu tradíciu s jemne milenaristickými náznakmi – veril, že pred koncom sveta bude obdobie väčšej svätosti a pokoja v Cirkvi.
5. Sv. Bonaventúra (1221–1274)
Františkánsky teológ, ktorý rozvíjal Joachimove myšlienky, ale v umiernenej forme.
Hovoril o „siedmom veku“ (po období cirkevných kríz), ktorý bude obdobím duchovného rozkvetu, ale nie doslovným tisícročím.
6. Blaise Pascal (1623–1662)
V Myšlienkach uvažoval o možnosti duchovného tisícročia, kedy sa Cirkev obnoví, ale bez apokalyptických kataklýzm.
1. Pápeži a cirkevní otcovia s (čiastočne) doslovným výkladom
Sv. Justin Mučeník († 165) – V diele Dialog s Trifónom hovorí o budúcom tisícročnom kráľovaní Krista v Jeruzaleme, čo je jeden z najstarších dokladov chiliazmu (doslovného millenarizmu) u kresťanských autorov.
Sv. Irenej z Lyonu († 202) – V Proti kacírstvam obhajoval myšlienku, že po porážke Antikrista nasleduje tisícročné kráľovanie spravodlivých na Zemi, kedy sa naplní Božia prítomnosť v stvorení.
Tertulián († 220) – Najprv prijímal chiliastické myšlienky, no neskôr sa od nich dištancoval.
Lactantius († 325) – V Božských inštitúciách opisoval tisícročie ako dobu materiálnej prosperity a pokoja pred koncom sveta.
Žiaden pápež oficiálne nepodporil doslovný chiliasmus, ale niektorí cirkevní autori raného kresťanstva (ako vyššie uvedení) mali takéto tendencie.
2. Pápeži, ktorí príliš pozemskú podobu millenarizmu jasne odmietali
Pápež Dámaz I. (4. storočie) – Prvý výslovne odsúdil chiliazmus ako blud.
Pápež Geláz I. (5. storočie) – Zaradil chiliastické diela (napr. Apokalypsa Petrova) medzi zakázané knihy.
Pápež Inocent III. a IV. lateránsky koncil (1215) – Odmietli ako špekulatívnu teológiu proroctvá Joachima de Fiore, ktoré boli spojené s očakávaním nového veku.
3. Stredovekí a novovekí "millenaristickí" myslitelia (neoficiálne)
Radikálni františkáni (Spirituáli) – Verili, že sv. František z Assisi je posol nového veku, a očakávali príchod „Anjelského pápeža“.
Joachymovci – Nasledovníci Joachima de Fiore, ktorí očakávali príchod Veku Ducha Svätého.
Taboriti (husitské hnutie) – Niektorí verili v militantné pozemské tisícročné kráľovstvo spravodlivých.
4. Moderné oficiálne stanovisko Katolíckej cirkvi
Katolícka cirkev odmieta doslovný chiliazmus a prijíma skôr ten augustínovský výklad, že tisícročie je symbolické obdobie Cirkvi.
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC 676) varuje pred „kacírskym millenarizmom“, ktorý očakáva nami nejako vybudovené pozemské vraj už Kristovo kráľovstvo pred posledným súdom.
Záver
Žiaden pápež ani oficiálne uznaný svätec nepodporil čistý doslovný chiliazmus, no niektorí ranokresťanskí autori (ako Justin, Irenej či Lactantius) mili k nemu blízko. Cirkev však od 5. storočia tento výklad považuje za nesprávny a uprednostňuje alegorický výklad.
A boli niektorí za tzv. umiernený Milenarizmus?
Áno, niektorí kresťanskí myslitelia a svätci prijali tzv. umiernený milenarizmus (niekedy nazývaný aj "spiritualizovaný" alebo "augustínovský" milenarizmus), ktorý kombinuje prvky tisícročného kráľovstva s duchovnejším výkladom, bez extrémnych chiliastických predstáv o pozemskom blahobyte.
Majster Eckhart (†1328)
Eckhart, nemecký dominikánsky mystik, sa viac zameriaval na individuálne spojenie duše s Bohom než na apokalyptické proroctvá.
O Tisícročí explicitne nehovorí, no jeho teológia o "Božom kráľovstve v duši" (Gottesreich im Inneren) môže byť chápaná ako spiritualizovaná verzia tisícročia – nie ako politická vláda, ale ako vnútorná premena človeka.
V kázaniach zdôrazňoval, že "Božie kráľovstvo je v nás" (Lk 17,21), čo naznačuje, že tisícročie chápe skôr mysticky než historicky. nehovoril explicitne o Tisícročnej ríši v zmysle Zjavenia 20. Namiesto toho spiritualizoval pojem Božieho kráľovstva:
V kázaniach zdôrazňoval, že "Božie kráľovstvo je vnútri človeka" (Lk 17,21).
Podľa neho ide o okamih mystického spojenia duše s Bohom, nie o politickú alebo historickú udalosť.
V diele "Prednášky o Múdrosti" hovorí o "zrodení Boha v duši", čo pripomína ideu vnútorného tisícročia – nie ako časového obdobia, ale ako stavu dokonalej jednoty s Bohom.
Eckhart teda nečakal doslovné tisícročné kráľovstvo, ale svojou mystickou teológiou posunul chápanie "Božej vlády" do individuálnej, duchovnej roviny.
Girolamo Savonarola (†1498)
Savonarola, taliansky reformátor a kazateľ, bol výrazne apokalyptický a veril v blízky koniec sveta, no jeho chápanie tisícročia bolo komplexnejšie:
Vo svojich proroctvách (napr. "Triumf kríža") predpovedal obnovu Cirkvi a príchod nového, čistejšieho kresťanstva.
Nehovoril priamo o klasickom tisícročí zo Zjavenia 20, ale o duchovnej obnove pred koncom vekov.
Vo Florencii vytvoril teokratickú republiku (1494–1498), ktorú niektorí chápu ako pokus o "tisícročnú spravodlivosť", no sám ju neprezentoval ako doslovné naplnenie Zj 20. Hovoril o "novom Jeruzaleme" – nie ako o politickom kráľovstve, ale o morálnej a náboženskej obnove pred koncom vekov.
Savonarola teda nehlásal chiliasmus už jeho v tradičnom zmysle,
no jeho videnie konca sveta a obnovy kresťanstva malo podobné prvky.
Zhrnutie
Eckhart tému Tisícročie spiritualizoval (Božie kráľovstvo v duši).
Savonarola očakával koniec sveta a obnovu Cirkvi, no bez doslovného chápania tisícročia.
Urobil aj spirituálno - politický hókus - pókus tzv. Florentskej Kristovej republiky
Sv. Katarína Sienská (1347–1380)
Ako stredoveká mystička a učiteľka Cirkvi sa Katarína vo svojich dialógoch a listoch viac zameriava na osobný vzťah s Kristom než na eschatologické špekulácie. Explicitne nevenovala téme Tisícročného kráľovstva v zmysle Zjavenia 20. Jej dielo sa zameriava skôr na osobnú mystiku, reformu Cirkvi a lásku ku Kristovi. Avšak niektoré jej texty možno interpretovať v súvislosti s Kristovým kráľovaním:
1. Kristovo kráľovstvo je duchovné a prítomné je už teraz, akoby skryto
V "Dialógu" (Il Dialogo) zdôrazňuje, že Kristus nevládne prostredníctvom svetskej moci,
ale v srdciach úprimných veriacich:
"Kristus nepotrebuje hrady ani armády, lebo jeho kráľovstvom sú srdcia pokorných." (Dialóg, kap. 134)
2. Varovanie pred falošnými nádejami na pozemské spasenie
V listoch pápežom (napr. Urbanovi VI.) varuje, že skutočná obnova Cirkvi
nepríde politickými prostriedkami, ale skrze pokánie a návrat k evanjeliu.
3. Dôraz na nebeské kráľovstvo
V "Liste rehoľníkom" píše:
"Blahoslavení, ktorí už teraz žijú v Kristovi, lebo oni sú skutočnými dedičmi jeho kráľovstva."
Záver: Katarína nepodporuje chiliasmus, ale jej diela potvrdzujú,
že Kristus už teraz kraľuje v Cirkvi a v srdciach svätých.
Blah. Anna Katarína Emmerichová (1774–1824)
Vidúca a mystička, ktorej súkromné zjavenia (zaznamenané Clemensom Brentanom) obsahujú detailné popisy budúcich udalostí, vrátane obnovy Cirkvi pred koncom sveta. Jej videnia nie sú dogmaticky záväžné, no niektoré pasáže pripomínajú tradičné katolícke proroctvá o tzv. "Ére pokoja".
1. Videnie "obnovenej Cirkvi" pred koncom sveta
Vo "Videniach o budúcnosti Cirkvi" opisuje:
"Videla som, ako Cirkev prežíva strašné prenasledovanie, ale potom prichádza čas pokoja
– ako keby nové jar... Veriaci sa zjednotia pod vodcom, ktorý obnoví svätosť."
2. Kristus "vládne" prostredníctvom svätých
V "Utrpení nášho Pána" píše:
"Videla som, ako svätí budú v nebi kráľovať s Kristom, ale na zemi bude ešte boj, kým nepríde Posledný deň."
3. Varovanie pred falošným milenializmom
Napriek obrazom "obnovy" nikde nehlása doslovné tisícročné kráľovstvo – skôr opisuje dočasné obdobie pokoja pred finálnym zápasom s Antikristom.
Citát (z jej videní):
"Nie je to tisícročie zmyslového pokoja, ale krátke obdobie milosti, keď mnohí nájdu cestu späť k Bohu."
Záver: Emmerichová nepotvrdzuje protestantský chiliasmus,
ale jej videnia sú v súlade s katolíckymi proroctvami o dočasnej obnove Cirkvi (nie politickom kráľovstve).
Katarína Sienská – Kristovo kráľovstvo je duchovné a prítomné, nie politické.
Emmerichová – Hovorí o obnove Cirkvi, ale nie o pozemskom tisícročí.
1. Sv. Katarína Sienská (1347–1380)
Katarína Sienská, dominikánska mystička a učiteľka Cirkvi, sa vo svojich dielach nevenuje priamo téme tisícročného kráľovstva v zmysle Zjavenia 20. Jej prístup je duchovný a pastorálny, zameraný na Kristovu prítomnosť v Cirkvi a v srdciach veriacich.
Kľúčové myšlienky:
Kristus už teraz kráľuje v Cirkvi
V Dialógu (Il Dialogo) píše:
"Kristus nepotrebuje svetskú moc, lebo jeho kráľovstvo je v srdciach tých, čo ho milujú."
Toto kráľovstvo nie je politické, ale prejavuje sa skrze lásku, pokoru a službu.
Cirkev ako Kristovo tajomné telo
Žiadne čakanie na pozemské tisícročie
Katarína nikde nepredpovedá „tisícročie mieru“ – naopak, varuje, že skutočný pokoj je len v spojení s Kristom, nie v svetských štruktúrach.
Záver: Katarína nepodporuje chiliasmus, ale jej diela potvrdzujú,
že Kristus už teraz kráľuje v Cirkvi prostredníctvom svätosti.
2. Blah. Anna Katarína Emmerichová (1774–1824)
Mystička, ktorej súkromné zjavenia (zaznamenané Brentanom) opisujú budúce udalosti, vrátane obnovy Cirkvi. Jej videnia nie sú dogmou, no niektoré pasáže pripomínajú tradičné katolícke proroctvá.
Kľúčové témy v jej zjaveniach:
Obnova Cirkvi pred koncom sveta
Vo Videniach o budúcnosti Cirkvi opisuje:
"Videla som, ako Cirkev prežíva hrozný úpadok, ale potom príde čas obnovy
– ako nová jar... Velkňaz (pápež?) vedie veriacich k čistote viery."
Krátke obdobie pokoja (nie tisícročie)
V "Videniach o posledných časoch" hovorí:
"Bude krátky čas, keď sa Cirkev opäť rozkvitne,
ale potom príde Antikrist a veľké prenasledovanie."
Toto nezodpovedá protestantskému chiliasmu, lebo neide o dlhé tisícročie, ale o dočasnú milosť.
Kristovo víťazstvo je duchovné
V "Utrpení nášho Pána" zdôrazňuje:
"Kristus nepotrebuje svetské kráľovstvá – on už kráľuje v nebi a v srdciach svätých."
Emmerichová nepredpovedá doslovné tisícročné kráľovstvo,
ale opisuje dočasnú obnovu Cirkvi pred koncom vekov.
Žiadna z nich nepodporuje protestantský chiliasmus, ale zdôrazňujú, že skutočné kráľovstvo Krista je nadprirodzené.
Joachim de Fiore (asi 1135 – 1202),
stredoveký taliansky teológ, cisterciátsky opát a mystik, je známy svojou víziou o Tisícročnej ríši (Millénium), ktorú chápal ako obdobie duchovnej dokonalosti pred koncom sveta. Jeho myšlienky mali veľký vplyv na eschatologické predstavy stredoveku i neskorších období.
Hlavné body Joachimovej vízie:
Tri veky (epochy) dejín:
Vek Otca (Starý zákon): Obdobie zákona, strachu a otroctva (od stvorenia sveta po Krista).
Vek Syna (Nový zákon): Obdobie milosti, viery a cirkevnej hierarchie (od Krista po Joachimovu dobu).
Vek Ducha Svätého: Nová éra lásky, slobody a dokonalého porozumenia Písmu, ktorá mala začať okolo roku 1260. Toto malo byť obdobie Tisícročnej ríše pokoja a duchovnej obnovy, kedy cirkev bude dokonalá a svet dosiahne harmóniu.
Charakter Tisícročnej ríše:
Joachim nepredpokladal doslovné tisícročné kráľovanie Krista na Zemi (ako v niektorých chiliastických predstavách), ale skôr duchovnú transformáciu ľudstva.
V tejto ére mal zaniknúť formálny cirkevný hierarchický systém a nastať všeobecné kňazstvo veriacich pod vedením rehoľníkov (napr. cistercitov alebo nových spirituálnych rádov).
Malo dôjsť k zjednoteniu kresťanstva a pohanských národov pod vládou Ducha Svätého.
Apokalyptické očakávania:
Pred príchodom Veku Ducha mal svet prejsť veľkými prevratmi a utrpením, vrátane vlády Antikrista.
Joachimove proroctvá boli často spojované s očakávaním príchodu nového „svetového pápeža“ (papa angelicus), ktorý mal viesť cirkev do nového veku.
Charakteristika "Tretej éry" Éra Ducha Svätého:
Obdobie lásky, slobody a dokonalej spirituality.
Cirkev bude nahradená priamym vedením Ducha Svätého bez potreby formálnych inštitúcií.
Vláda "duchovných mužov" (viri spirituales) a nastolenie pokojného kresťanského veku.
Dobu dokonalej lásky a poznania Boha (bez potreby svátostí ako dnes).
Koniec formálnej cirkevnej hierarchie – kňazstvo bude zbytočné, lebo všetci budú naplnení Duchom.
Epochu sociálnej spravodlivosti a mieru (niečo podobné ako "tisícročný pokoj").
Naplnenie vraj Zjavenia 14 – "nové nebo a nová zem"
Vplyv a kontroverzie:
Joachimove myšlienky boli čiastočne odsúdené cirkvou (napr. IV. lateránsky koncil v roku 1215), no napriek tomu ovplyvnili radikálne hnutia (napr. františkánskych spirituálov) a neskôr aj reformátorov.
Jeho koncept Tisícročia sa líšil od tradičného augustiniánskeho výkladu,
ktorý chápe Millénium symbolicky ako súčasť cirkevných dejín.
Joachimova vízia tak predstavovala optimistickú nádej na duchovnú obnovu sveta,
ktorá však mala byť vykúpená predchádzajúcimi kataklyzmatami.
svätá Brigita Švédska (1303–1373)
mystička a autorka známych Zjavení, sa vo svojich textoch občas vyjadruje k téme obdobia pokoja alebo duchovnej obnovy pred koncom sveta. Aj keď explicitne nehovorí o „Ére pokoja“ v zmysle tisícročného kráľovstva (chiliasmu), jej videnia obsahujú prvky, ktoré sa dajú takto interpretovať.
Brigita píše, že Cirkev prejde „ako žena rodiaca v bolestiach“, ale nakoniec sa zrodí „nová vernosť“. Nie je to explicitne tisícročie, ale podobný koncept obdobia duchovného rozkvetu. V jednej vizií Kristus hovorí:
„Až sa naplní miera hriechov, príde čas očisty. Môj ľud bude trpieť, ale potom zazári svetlo pravdy a nastane čas pokoja, keď sa mnohí obrátia.“
„pred príchodom Posledného súdu bude krátke obdobie, keď sa zjavi Boží pokoj“. To môže pripomínať „Éru pokoja“, aj keď nie v zmysle dlhého tisícročia.
Girolamo Savonarola (1452–1498),
dominikánsky kazateľ a reformátor, bol výrazne ovplyvnený proroctvami Joachima de Fiore, najmä myšlienkou blížiaceho sa Božieho súdu a obnovy cirkvi. Savonarola však Joachimove teórie prispôsobil svojej dobe a pridal k nim radikálny morálny a politický rozmer, najmä v kontexte Florencie na prelome 15. a 16. storočia.
Savonarolovo kázanie o Tisícročnej ríši a Božom súde
Proroctvo o Božej ríši a obnove
Savonarola hlásal, že cirkev (najmä pápežská hierarchia) je skorumpovaná a že Boh zosiela trest v podobe vojen, moru a invázie cudzích vojsk (predpovedal napr. francúzsku inváziu do Talianska v roku 1494).
Veril, že po tomto očistení nastane nový vek duchovnej obnovy, kedy Florencia (a potom celé kresťanstvo) bude „Novým Jeruzalemom“ – centrom spravodlivosti a zbožnosti.
Florencia ako „Tisícročná ríša“
Savonarola nehovoril o klasickom tisícročnom kráľovaní Krista na Zemi,
ale o morálnej a politickej reformácii, ktorá mala byť predzvesťou nového veku.
Vo Florencii presadzoval teokratickú republiku (1494–1498),
kde Kristus bol vyhlásený za jediného vládcu a zákony boli prísne založené na biblických princípoch.
Organizoval „vatry ohňa márnivosti“ (pálenie zbytočností – šperkov, svetských kníh, umeleckých diel),
čím konkrétne, a nie len už symbolicky očisťoval spoločnosť. Utvoril mravnostnú kinderpolíciu.
Antikrist a koniec sveta
Savonarola veril, že v cirkvi vládne Antikristov duch (korupcia pápežov, simónia, nemorálnosť klerikov).
Predpovedal, že pápež Alexander VI. (Rodrigo Borgia) je jedným z Antikristových predchodcov a že Rím bude potrestaný.
Očakával, že po páde skorumpovanej cirkvi nastane obdobie čistého kresťanstva pred samotným koncom sveta.
Vplyv Joachimových ideí
Savonarola prevzal Joachimovu koncepciu troch vekov, ale zdôrazňoval, že jeho doba
je prechodom do veku Ducha Svätého prostredníctvom pokánia a reformy.
Na rozdiel od Joachima, ktorý očakával pokojnú duchovnú revolúciu,
Savonarola hlásal príchod Božieho hnevu
a nutnosť okamžitého morálneho zásahu a prehodnotenia priorít.
Dôsledky a koniec Savonarolu
Jeho radikálne kázania proti pápežovi viedli ku jeho exkomunikácii (1497) a následnému zajatiu.
V roku 1498 bol vo Florencii obesený a spálený ako kacír,
no jeho myšlienky ovplyvnili neskorších reformátorov (napr. Luthera).
Savonarolovu víziu možno chápať už aj ako politicko-náboženskú utópiu,
ktorá kombinovala Joachimovu mystiku už s revolučným
a praktickým hurááá úsilím o etickejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť.
Zhrnutie
Savonarola premenil Joachimove apokalyptické videnie na výzvu k okamžitej morálnej revolúcii. Kým Joachim hovoril o postupnom duchovnom prechode, Savonarola kázal, že „Tisícročná ríša“ začína už teraz – pokáním a radikálnym ničením hriešnosti v jeho okolí. Jeho prípad ukazuje, ako stredoveké chiliastické myšlienky podľahli pokušeniu premeniť kresťanskú nádej o Tisícročnej ríši na unáhlený revolučný program, kde zmeny robia nahnevkaní zmanipulovaní kresťania stále v starom a nespiritualizovanom svete, ale neprináša ich sám Kráľ kráľov.
„Pavučiny z ezobludov. Tisícročná ríša III.“