Der konservative niederländische Weihbischof Rob Mutsaerts schließt sich der Begeisterung der Medien über den Empfang von Leo XIV. in Frankreich an. Sein Lob für Leo XIV. wird dabei recht hochgestochen: „Die Guillotine ist verschwunden. Nun erscheint ein Mann in Weiß, der stolz das Kreuz emporhebt.“ Interessanter ist jedoch sein Kernargument: Das säkulare Europa mag zwar einen Großteil seines christlichen Gedächtnisses verloren haben, ohne jedoch seinen religiösen Hunger zu verlieren. Mutsaerts sieht eine Generation, die das Kreuz, den Rosenkranz, den gregorianischen Gesang, Augustinus und Thomas von Aquin wiederentdeckt. Und er findet ein einprägsames Bild: „Die Welt hat schon oft die Beerdigung des Christentums organisiert. Das Bemerkenswerte daran ist, dass der Verstorbene immer wieder auftaucht.“
Prevost non è di origini europee quindi non ha capito niente della rivoluzione francese. A futura memoria ricordiamo quello che disse un cardinale a Napoleone che voleva distruggere la chiesa: "Maestà non ci sono riusciti i preti in 2000 anni e volete riuscirci voi?" Appunto non ci riuscirà tutto il Vaticano messo insieme.
Konzervatívny holandský pomocný biskup Rob Mutsaerts sa pripája k mediálnemu nadšeniu z prijatia Leva XIV. vo Francúzsku. Jeho chvála Leva XIV. znie pomerne bombasticky: „Gilotína je preč. Teraz sa objavuje muž v bielom, ktorý hrdo zdvíha kríž.“ Zaujímavejšia je však jeho hlavná myšlienka: sekulárna Európa síce stratila veľkú časť svojej kresťanskej pamäti, nestratila však svoj náboženský hlad. Mutsaerts vidí generáciu, ktorá znovu objavuje kríž, ruženec, gregoriánsky chorál, Augustína a Akvinského. A prichádza s nezabudnuteľným obrazom: „Svet už mnohokrát usporiadal pohreb kresťanstva. Pozoruhodné je, že zosnulý sa stále objavuje.“
Svätý Hieronym, jeden z najväčších biblických učencov kresťanstva, sa narodil kresťanským rodičom v Stridone v Dalmácii okolo roku 345. Vzdelával sa na miestnej škole, potom osem rokov študoval rétoriku v Ríme, než sa vrátil do Aquiley, aby založil komunitu askétov. Keď sa táto komunita po troch rokoch rozpadla, Hieronymus odišiel na východ. Stretol starého pustovníka menom Malchus, ktorý ho inšpiroval, aby žil v prázdnej cele, oblečený vo vrecovine, a študoval Písmo. Od rabína sa naučil hebrejsky. Potom sa vrátil do Antiochie a bol neochotne vysvätený za kňaza. So svojím biskupom navštívil Konštantínopol a spriatelil sa so svätými Gregorom Nazianským a Gregorom z Nyssy. A potom v roku 382 odišiel opäť do Ríma, aby sa stal osobným tajomníkom pápeža Damasa. Tu sa stretol so svojimi najdrahšími priateľmi, bohatou ženou menom Paula, jej dcérou Eustochiou a ďalšou bohatou ženou menom Marcella. Aj tu začal svoje najlepšie dielo. Na pápežovu poveru začal s nesmiernou starostlivosťou a učenosťou revidovať latinskú verziu žalmov a Nového zákona. Hieronym nakoniec preložil celú Bibliu do latinskej verzie, ktorá je známa ako Vulgáta. Keď však Damazos zomrel, jeho nepriatelia prinútili svätca opustiť Rím. V sprievode Pauly a Eustochia sa Hieronym vydal do Betlehema. Tam žil tridsaťštyri rokov až do svojej smrti v roku 420, kde postavil kláštor, ktorému predsedal, a kláštor, ktorému najprv predsedala Paula a po jej smrti Eustochium. Svätý založil hospic pre nespočetné množstvo pútnikov na tomto mieste. Jeho učenosť, polemiky, traktáty a listy často vyvolávali hnev a vždy podnecovali tých, ktorí ich čítali. „Platón umiestnil dušu človeka do hlavy,“ napísal, „Kristus ju umiestnil do srdca.“ citáty " Keď chceš vyslať lásku k žene, ona nemusí byť pri Tebe fyzicky prítomná." " Učte sa odo mňa svätej arogantnosti" "Neznalosť Sv. písma je neznalosť Krista"
O bispo auxiliar conservador neerlandês Rob Mutsaerts junta-se ao entusiasmo dos meios de comunicação em torno da receção de Leão XIV em França. O seu elogio a Leão XIV torna-se bastante grandiloquente: «A guilhotina desapareceu. Agora surge um homem de branco, erguendo orgulhosamente a Cruz.» O seu argumento central é mais interessante: a Europa secular pode ter perdido grande parte da sua memória cristã, sem, no entanto, perder a sua sede de religião. Mutsaerts vê uma geração a redescobrir a cruz, o rosário, o canto gregoriano, Agostinho e Tomás de Aquino. E conclui com uma imagem memorável: «O mundo já organizou o funeral do cristianismo inúmeras vezes. O que é notável é que o falecido continua a aparecer.»
Konserwatywny holenderski biskup pomocniczy Rob Mutsaerts przyłącza się do entuzjazmu mediów związanego z przyjęciem Leona XIV we Francji. Jego pochwała Leona XIV nabiera dość pompatycznego charakteru: „Gilotyna zniknęła. Teraz pojawia się mężczyzna w bieli, dumnie podnoszący krzyż”. Jego główna teza jest jednak bardziej interesująca: świecka Europa mogła utracić znaczną część swojej chrześcijańskiej pamięci, nie tracąc jednak swojego religijnego pragnienia. Mutsaerts dostrzega pokolenie na nowo odkrywające krzyż, różaniec, chorał gregoriański, Augustyna i św. Tomasza z Akwinu. I kończy swój tekst zapadającym w pamięć obrazem: „Świat wielokrotnie organizował pogrzeb chrześcijaństwa. Niezwykłe jest to, że zmarły wciąż się pojawia”.
"Konserwatywny" jest tu kluczowym słowem. Konserwuje to co zepsute, przez to rozkład trwa dłużej. To już wolę szczerych rewolucjonistów jak Ryś czy papa Bergoglio, bo oni przynajmniej nie owijają w bawełnę, więc ciężko im zwieść kogokolwiek.
Il vescovo ausiliare olandese di orientamento conservatore Rob Mutsaerts si unisce all’entusiasmo dei media per l’accoglienza riservata a Leone XIV in Francia. Il suo elogio a Leone XIV assume toni piuttosto altisonanti: «La ghigliottina non c’è più. Ora appare un uomo vestito di bianco, che innalza con orgoglio la Croce». Il suo punto centrale è ancora più interessante: l’Europa laica potrebbe aver perso gran parte della propria memoria cristiana senza però aver perso la propria sete di religione. Mutsaerts vede una generazione che riscopre la croce, il rosario, il canto gregoriano, Agostino e Tommaso d’Aquino. E conclude con un’immagine memorabile: «Il mondo ha organizzato più volte il funerale del cristianesimo. La cosa straordinaria è che il defunto continua a farsi vedere».
Putroppo non c'è nessun orgoglio della Croce. C'è il ripudio e la vergogna delle Crociate. C'è stata persino l'affermazione che "ricordando Santa Giovanna d'Arco, dobbiamo però combattere con le sole armi che abbiamo a disposizione: quelle della Fede" (qualcosa del genere: non ho trovato il testo originale). ---------- C'è una cosa di sapore "sociale", nel senso che riguarda un'ampia fetta della popolazione: vedendosi vicini alla propria Fine come popolo, i Francesi percepiscono che i Supremi Princìpi della Triade Rivoluzionaria sono Nulla, anzi li hanno condotti dritti al cimitero (vedasi Divorzio/Aborto in Costituzione/Eutanasia). Cristo no: ha dato loro Vita
@Diodoro hai toccato un midollo dei tentacoli delle apparenze! Secondo un'umile ma basilare analisi antroposociale, siamo in presenza di una massa di individui configurati secondo identità alternative, usa e getta. Queste identità sono protese a seguire il vento di turno, anestetizzando ragione e coscienza, soprattutto le vere esigenze dello spirito umano. Proprio li dove parla lo Spirito Santo... I primi ad essere deformati sono quelli considerati delle alte sfere intellettuali(!). È giustamente il terreno umano degli addetti, destinato a riempire le platee dei falsi profeti, e chissà del dirigente principale AC. Li, gli applausi sono stridenti da confondere la percezione di ingenui e ignoranti per catturare il maggior numero possibile... A noi combattere con la Fede: rapporto vivo, responsabile per cui incondizionato con Gesucristo in persona!
Rob Mutsaerts, a konzervatív holland segédpüspök csatlakozik a médiában tapasztalható lelkesedéshez, amely XIV. Leo franciaországi fogadtatását övezi. XIV. Leo dicsérete meglehetősen nagyhangúvá válik: „A guillotine eltűnt. Most egy fehér ruhás férfi jelenik meg, aki büszkén emeli fel a keresztet.” Sokkal érdekesebb azonban a gondolatmenete központi eleme: a világi Európa ugyan elveszíthette keresztény emlékezetének nagy részét, de vallási éhségét nem veszítette el. Mutsaerts egy olyan generációt lát, amely újra felfedezi a keresztet, a rózsafüzért, a gregorián énekeket, Ágostont és Aquinói Szent Tamást. És egy emlékezetes képpel zárja gondolatait: „A világ már sokszor megrendezte a kereszténység temetését. A figyelemre méltó az, hogy az elhunyt folyamatosan újra megjelenik.”
El obispo auxiliar conservador neerlandés Rob Mutsaerts se suma al entusiasmo de los medios de comunicación en torno a la acogida de León XIV en Francia. Su elogio a León XIV resulta bastante grandilocuente: «La guillotina ha desaparecido. Ahora aparece un hombre vestido de blanco, que enarbola con orgullo la cruz». Su argumento central resulta más interesante: es posible que la Europa laica haya perdido gran parte de su memoria cristiana sin por ello haber perdido su sed de lo religioso. Mutsaerts ve a una generación que redescubre la cruz, el rosario, el canto gregoriano, Agustín y Tomás de Aquino. Y concluye con una imagen memorable: «El mundo ha organizado el funeral del cristianismo en numerosas ocasiones. Lo sorprendente es que el difunto sigue reapareciendo».
Cuál Cruz? Si Prevost niega la Santa Cruz a través del sincretismo que él tan vehementemente propaga! Adulador y chupamedias de cuarta categoría es Matusaets! Quiere quedar bien con el izquierdista Prevost, el enemigo número 1 de la santa tradición católica.
L’évêque auxiliaire néerlandais conservateur Rob Mutsaerts se joint à l’enthousiasme des médias suscité par l’accueil réservé à Léon XIV en France. Son éloge de Léon XIV prend des accents quelque peu grandiloquents : « La guillotine a disparu. Voici qu’apparaît désormais un homme vêtu de blanc, brandissant fièrement la croix. » Son argument central est plus intéressant : l’Europe laïque a peut-être perdu une grande partie de sa mémoire chrétienne sans pour autant perdre sa soif de religion. Mutsaerts voit une génération redécouvrir la croix, le chapelet, le chant grégorien, Augustin et Thomas d’Aquin. Et il conclut par une image mémorable : « Le monde a organisé les funérailles du christianisme à maintes reprises. Ce qui est remarquable, c’est que le défunt ne cesse de réapparaître. »
Der konservative niederländische Weihbischof Rob Mutsaerts schließt sich der Begeisterung der Medien über den Empfang von Leo XIV. in Frankreich an. Sein Lob für Leo XIV. wird dabei recht hochgestochen: „Die Guillotine ist verschwunden. Nun erscheint ein Mann in Weiß, der stolz das Kreuz emporhebt.“ Interessanter ist jedoch sein Kernargument: Das säkulare Europa mag zwar einen Großteil seines christlichen Gedächtnisses verloren haben, ohne jedoch seinen religiösen Hunger zu verlieren. Mutsaerts sieht eine Generation, die das Kreuz, den Rosenkranz, den gregorianischen Gesang, Augustinus und Thomas von Aquin wiederentdeckt. Und er findet ein einprägsames Bild: „Die Welt hat schon oft die Beerdigung des Christentums organisiert. Das Bemerkenswerte daran ist, dass der Verstorbene immer wieder auftaucht.“
Welches Kreuz, bitte? Prevost, der Traditionshasser, ist ein Synkretist, der die heiligen Märtyrer der französischen Revolution verachtet. Kriecherischer Speichellecker. Matusaerts will Prevost gefallen. Verdrehte und realitätsferne Ideen plagen Matusaerts. Bischof Mutsaerts kritisiert Bischof Schneider - …Er ist ein Modernist durch und durch mit einer scheinkatholischen Theorie.Bischof Mutsaerts kritisiert Bischof Schneider - …
Conservative Dutch Auxiliary Bishop Rob Mutsaerts joins the media enthusiasm surrounding Leo XIV’s reception in France. His praise of Leo XIV becomes rather grandiloquent: “The guillotine is gone. Now a man in white appears, proudly raising the Cross.” His central point is more interesting: secular Europe may have lost much of its Christian memory without losing its religious hunger. Mutsaerts sees a generation rediscovering the Cross, the rosary, Gregorian chant, Augustine and Aquinas. And he lands on a memorable image: “The world has organized Christianity’s funeral many times. The remarkable thing is that the deceased keeps showing up.”
Which cross, please? Prevost, the hater of tradition, is a syncretist who despises the holy martyrs of the French Revolution. Obsequious sycophant. Matusaerts wants to please Prevost.