Mimo katolíckej Cirkvi niet spásy! Svätý pápež Pavol VI, Cirkev je svätá, hoci má vo svojom lone hriešnikov. Ale žiaden svätý kvôli hriechom pápeža, Cirkev neopustil.
Výraz Katolícka cirkev na označenie pravej Kristovej Cirkvi po prvý raz použil svätý Ignác Antiichijský, ktorý sa stal biskupom okolo r. 70 v Antiochii keď útočili na RKC bludári gnostici.
Svätý Ignác Antiichijský bol učeníkom sv. Jána a osobne poznal aj apoštolov sv. Petra a Pavla. Teda jediným pravým a legitímnym nástupcom apoštola Petra je pápež Lev XIV. Od apoštola Petra sa vystriedalo 267 pápežov v neprerušenej apoštolskej postupnosti. Kde je Ježiš Kristus, tam je Katolícka cirkev! Sv. Ignác Antiochijsky. Kde je Ježiš Kristus, tam je Katolícka cirkev! Sv. Ignác Antiochijsky
- Mimo kat. Cirkvi niet spásy!
- Luther a apostáza
- Sebarealizácia je výmysel diabla na to, aby nás …
- Znaky falošných prorokov
- dominik-chmielewski- osvietenie-svedomia
„Ak chceš pochopiť Ježiša, musíš prijať jeho Matku! Hic taceat omnis lingua! – „Tu nech umĺkne každý jazyk!“ Všetky milosti na zem prechádzajú cez moju Matku. Slávny svätý Kajetán povedal, môžeme prosiť o milosti, ale nikdy ich nemôžeme získať bez príhovoru Panny Márie. A svätý Antoninus to potvrdzuje, a krásne to vyjadruje: Kto prosí a chce získať milosti bez príhovoru Panny Márie, pokúša sa lietať bez krídel.
Katolík má plnú istotu spásy iba ak splní podmienky: nesmie byť v ťažkom hriechu, musí byť členom katolíckej Cirkvi. Ak je nutné očistí si dušu v očistci. Po očistení príde do Neba. Toto je istota katolíka!
Podľa učenia Cirkvi spása je možná jedine v kat. Cirkvi. Výnimkou sú tí, ktorí z vlastnej viny nepoznajú Krista a Cirkev. Otázkou je, má niekto prekážku poznať Krista? Zo stvorených vecí môžeme rozumom poznať to, čo je Boh a aký je.
Biblia hovorí: Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo - možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky [poznať Krista]. Rimanom 1:19.
Môžeme predpokladať, že Boh vo svojej všemohúcnosti môže spasiť aj osoby, ktoré sa aktuálne nachádzajú mimo Cirkev a Cirkev vždy túto možnosť v jednotlivých prípadoch pripúšťa, avšak čo je dôležité.... to spasu nekatolíkom nezaručuje.
ide o záruku spásy nie o teoretickú možnosť a jediná istá záruka spásy je v katolíckej Cirkvi. Kardinál Newman videl umierať protestantov, ktorí sa aj snažili zbožne žiť, ale v hodine smrti zažívali neuveriteľné stavy zúfalstva.
Ak niekto žil podľa svedomia a nepoznal pravdu, bude spasený – ale iba bránami Katolíckej cirkvi. Každý – moslim, pohan, budhista, žid či protestant – ak bude chcieť spásu, bude musieť prijať Krista... aj s Katolíckou cirkvou. Keď Boh spravodlimému ukáže pravdu, prijme Katolícku cirkev s veľkou radosťou.
To sa stane aj po Varovaní: nastane hromadné obrátenie všetkých náboženstiev na katolícku vieru. Druhým znakom bude to, že všetci uznajú Katolícku cirkev a Pannu Máriu za Kráľovnú neba i zeme.
Lebo mimo katolíckej Cirkvi niet spásy. Každý, kto sa tejto pravde vzoprie, ZAHYNIE, svätý Grignion z Montfortu ✠ Amen.
Boha možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky poznať Krista Rimanom 1:19.
Mnohí svätí videli a zakúsili ťažké pády a hriechy jednotlivcov v Cirkvi, vrátane jej hierarchie, no nikdy kvôli tomu Cirkvi neodvrátili chrbát. Naopak, práve vtedy sa ešte viac modlili, konali pokánie a zostávali verní Kristovi v Cirkvi, nie mimo nej.
Príklady:
sv. Katarína Sienská napomínala pápeža, ale ostala verná Cirkvi.
sv. František z Assisi nezačal novú cirkev, hoci videl úpadok — obnovoval Kristovu Cirkev láskou a pokorou.
sv. Terézia z Avily reformovala rád zvnútra, nie vzburou - čo je opak
Luthera
sv. Ignác z Loyoly bojoval proti reformácii tým, že povzbudzoval vernosť a obnovu vnútri Cirkvi.
Ich príklad ukazuje, že svätosť nespočíva v hľadaní dokonalej inštitúcie, ale v nasledovaní Krista aj uprostred ľudskej slabosti.
Cirkev je svätá vďaka Kristovi, nie kvôli bezúhonnosti jej členov.
1. sv. Katarína Sienská (14. storočie)
„Aj keby kňazi boli diabli v ľudskej koži, nemám ich súdiť, ale ctiť ich pre ich úrad.“
(porov. Listy sv. Kataríny, kde napomína, ale zároveň prejavuje poslušnosť Cirkvi)
Ostro kritizovala morálny úpadok duchovenstva a neúčasť pápeža v Ríme, ale nikdy neodmietla jeho autoritu. Usilovala sa o jednotu a očistenie Cirkvi zvnútra.
2. sv. Ignác z Loyoly (16. storočie)
„Ak niečo vidím biele a Cirkev hovorí, že je to čierne, prijmem to ako čierne.“
(Duchovné cvičenia, pravidlá pre pravý postoj k Cirkvi)
V čase protestantskej reformácie stál verne pri Cirkvi, i keď videl jej chyby. Reagoval nie odchodom, ale zakladaním Spoločnosti Ježišovej – pre obnovu a svätosť zvnútra.
3. sv. František z Assisi (13. storočie)
„Pán mi zjavil, že mám opravovať jeho dom, ktorý sa rúca.“
(narážka na jeho povolanie pri kostolíku San Damiano)
Nezaložil si „vlastnú Cirkev“, hoci mnohí by ho nasledovali. Miloval Cirkev ako matku, aj keď trpela úpadkom, a reformoval ju životom v chudobe a čistote.
4. sv. Terézia z Avily (16. storočie)
„Buď verná Cirkvi, aj keby si všetko strácala – lebo len v nej zostáva Kristus.“
(parafráza jej listov a spisov)
S reformou karmelitánskeho rádu čelila veľkému odporu, no nikdy nepochybovala o jednote s Rímom.
Spása nie je mimo Cirkvi
Dokumenty Katolíckej Cirkvi
Ak si teda Katolícka cirkev uplatňuje právo dogmatickej neznášanlivosti pre svoju náuku, je nespravodlivé jej vyčítať aplikáciu tohto práva.
Pretože pravý Boh nestrpí iných bohov, pravá Cirkev Krista nemôže tolerovať žiadne iné cirkvi, teda nemôže žiadnu z nich uznať ako teoreticky a dogmaticky oprávnenú.
A práve v tejto exkluzivite spočíva jej jedinečná sila, moc jej šírenia a neochvejná vitalita jej rastu. Striktne logickým dôsledkom tejto nevyvrátiteľnej základnej myšlienky je cirkevná dogma, že mimo Cirkvi neexistuje spasenie (extra ecclesiam nulla salus). Sotva sa nájde iný článok viery, ktorý nekatolíkom viac prekáža a ktorý poskytuje viac príležitostí na nedorozumenie – kvôli jeho údajnej tvrdosti a netolerantnosti.
Známy cirkevný historik Döllinger veľmi dôrazne píše: „Apoštoli nepoznali žiadnu toleranciu, žiadnu zhovievavosť voči herézam. Pavol uvalil na Hymenea a Alexandra formálnu exkomunikáciu. S veľkým dôrazom Pavol káže (Gal 1: 8): „Keby sme vám my alebo aj anjel z neba kázali iné evanjelium, ako to, čo sme vám kázali, nech sme prekliati.“ Dokonca aj jemný sv. Ján zakazuje ponúknuť pohostinnosť heretikom, ktorí prichádzajú, ba ich dokonca aj pozdravovať “(„ Christentum und Kirche “, Ratisbon, 1860, s. 236).
Počas stredoveku cirkev strážila čistotu a pravosť svojej apoštolskej doktríny prostredníctvom cirkevnej (a štátnej) inkvizície, ktorá, popri mnohých vynikajúcich kvalitách, mala, žiaľ, aj svoje nedostatky. Kardinál Hergenröther hovorí, že inkvizícia vnútorne trpela „vážnymi a poľutovaniahodnými chybami“, napríklad
utajovaním žalobcov a svedkov, akceptovaním podozrivých svedkov, nadmerným priestorom pre subjektívne rozhodovanie sudcu, neverejným procesom.
Aj samotný štát má občas povinnosť zhabať knihy, ktoré sú nebezpečné pre jeho existenciu, alebo ohrozujú verejnú mravnosť, aby chránil nič netušiacich čitateľov pred nákazou a uchránil systém sociálneho poriadku. To, čo je správne pre štát, však musí byť správne aj pre Cirkev. Ostrý útok Pia X na modernizmus, ktorý podkopáva základy nielen kresťanstva, ale aj prirodzeného náboženstva, bol čin nevyhnutnej sebaobrany proti útoku nielen na jednotlivé dogmy, ale aj na celý základ viery. Starodávny výraz „heretický jed“ (venemum seu virus hæreticum; pravitas hæreticalis), ktorý prešiel z kánonického práva do frazeológie pápežskej kancelárie a protestantom znie prirodzene veľmi tvrdo, je treba chápať vo svetle hore uvedeného základného presvedčenia. Nemá cieľ urážať heterodoxných, ktorí sa držia svojich názorov v dobrej viere a čestnom presvedčení.
Jedinou chybou sedevakantizmu je v zásade pýcha. Povyšujú svoj názor nad ten cirkevný, keď usudzujú, že pápež je formálnym a zjavným heretikom, zatiaľ čo my vieme, že Cirkev učí, že Prvý stolec nikto nesúdi. Existuje tu pozoruhodná podobnosť medzi dnešnými sedevakantistami a skupinou schizmatikov, ktorí sa zrodili počas ariánskej krízy: luciferiáni.
Luciferiáni boli menej nebezpeční, ako naznačuje ich názov. Skôr než uctievači Diabla boli iba prostými stúpencami schizmatického biskupa Lucifera z Cagliari. (Zaujímavý trend mien 4. storočia pokračuje - žeby matka pozrela na svojho novorodeného syna a pomyslela si: "Vyzerá ako Lucifer"?) O Luciferovom pôvode veľa nevieme, iba že sa narodil niekedy na začiatku 4. storočia. Tí, ktorí sú oboznámení s cirkevnou históriou, budú vedieť, že počas ariánskej krízy podľahol veľký počet biskupov ariánskym a semi-ariánskym herézam.
Väčšina Katolíkov pozná hrdinskú obranu ortodoxie sv. Atanáza počas krízy, ale len málo z nich bude vedieť o jeho dobrom priateľovi a chrabrom obrancovi viery Luciferovi z Cagliari. Počas nechválne známej synody v Tyre bol Atanáz odsúdený a vyhostený a pápež Libérius ho chcel brániť zvolaním nového koncilu v Miláne na vyriešenie ariánskej krízy. Libérius si vybral Lucifera za svojho zástupcu na tomto koncile, ktorý bol zvolaný v roku 355 po Kr. Na koncile sa Lucifer dôrazne zastal sv. Atanáza a doktríny Homoousios (podľa ktorej je Ježiš jednej podstaty s Otcom) a presvedčil mnohých biskupov, vrátane Dionysiusa z Milána, aby podporili ortodoxiu. Bohužiaľ si však ariánski biskupi udržali väčšinu a s podporou ariánskeho cisára Konštantína potvrdili svoje heretické Homoiousios predstavy (podľa ktorých je Kristus iba podobnej podstaty ako Otec); zbičovali ortodoxných prelátov a mnohých vyhnali, vrátane Lucifera.
Sedevakantizmus je moderný luciferianizmus
Dajte si pozor na psov, dajte si pozor na zlých pracovníkov, Filipanom 3. 2
Sedemenefregizmus
„me ne frega“, čo znamená: „Je mi to jedno.“ Dokopy by sa to dalo preložiť ako „Vôbec ma nezaujíma, či je Svätý stolec prázdny alebo nie.“
Sedemenefregizmus -
„benevakantizmus“ – teória, že Benedikt XVI. je stále pápež, a teda František je protipápež,
Benevakantizmus je škandalózny a nezmyselný - …
Sedisvakantizmus (z lat. sedes vacans, dosl. „prázdny stolec“) je názor, podľa ktorého je v súčasnosti pápežský stolec uprázdnený
youtube.com/watch?v=fbVmwb0kUOw
youtube.com/watch?v=eHlW8hUF2ok
youtube.com/watch?v=Y8G0JrGOdxE
youtube.com/watch?v=QTTMmJqJEx8
Ako je to so spásou nekatolíkov? Neprípustnosť
Zelensky zatvára kostoly, väzní a mučí kňazov
Panna Mária povedala, nevedomosť a nejasnosť v duchovnom boji je zbraňou porazených démonov proti ľudom. Lucia sa Panny Márie pýtala, či sú v nebi jej dve priateľky, ktoré nedávno zomreli. Panna Mária odpovedala, že Mária das Neves je v nebi, ale 16 ročná Amália, bude do konca sveta v očistci.Niekomu sa môže zdať šokujúce, ale tu sú slová samotnej Panny Márie.
- Do konca sveta v očistci
- Rozsudok znie, peklo na veky!
- Prečo Boh stvoril dušu, o ktorej vie, že bude zatratená?
PS LGBT SEKTA - Šialenstvo zamaskované za umenie.
Ako sa vyhnúť peklu / LGBT
Svätý Antonius Baldinucci
---------------
Hriechy proti nádeji sú
1. nedôvera,
2. zúfalstvo,
3. priveľké spoliehanie sa na vlastné sily
4. opovážlivé spoliehanie sa na milosť Božiu.
1. Nedôvera
Nedôverou sa prehrešuje, kto v niektorom jednotlivom prípade pochybuje, či mu Boh práve teraz chce alebo môže pomôcť.
Takto pochyboval Mojžiš, keď mal na pustatine vodu vyvolať zo skaly, učeníci Pána na rozbúrenom mori.
2. Zúfalstvo
Zúfalstvom hreší, kto sa vzdáva každej dôvery v Boha. A domnieva sa, že mu Boh nemôže alebo nechce odpustiť a pomôcť.
Voľba slobodý - Judáš
„Väčšia je moja neprávosť, než aby som zasluhoval odpustenie", povedal Kain Pánovi. (1 Mojž 4, 13'.)
3. Spoliehanie sa na vlastné sily
Na vlastné sily priveľa sa spolieha, kto bez milosti Božej vlastnými silami chce dosiahnuť všetko, i večnú blaspoliehanie ženosť. Opovážlivé spoliehanie sa na vlastne sily.
„Bezo mňa nič nemôžete urobiť", povedal Kristus Pán. (Jn 15, 5.)
„Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol!" •íl Kor 10, 12.)
Opovážlivé spoliehanie na Božiu dobrotivosť
Opovážlivým spoliehaním na Božiu dobrotivosť hreší ten kto vo všetkom na Pána Boha sa spolieha a sám nespraví nič a čo môže a má spraviť alebo kto, spoliehajúc sa na zhovievavosť a milosrdenstvo Božie, v hriechu ostáva a s pokáním stále odkladá.
„Nehovor: zhrešil som a čo zlého sa mi prihodilo? Lebo Najvyšší je zhovievavý odplatiteľ." (Sir 5, 4.)
Pokúšanie Boha
Opovážlivému spoliehaniu na Boha sa je pokúšanie Boha. Týmto hreší, kto opovážlivé, bez dostatočných dôvodov žiada alebo očakáva od Boha zázraky.
Takýmto pokúšaním Boha boli stredoveké ordálie, čiže súdy božie. Ich základom bola síce dôvera v Boha, že Boh spravodlivú vec podporuje a nedopustí, aby sa nevinnému ukrivdilo, ale opovážlivosťou bolo očakávať, že Boh vinu alebo nevinu zázrakom musí dokázať, a to tak, ako si to ľudia žiadajú. Pre toto vystupovala Cirkev proti ordáliám tak prísne.
Hriechy proti kresťanskej láske k Bohu
Láske k Bohu sa prieči každý ťažký hriech, ktorým býva posväcujúca milosť v našej duši zničená.
Česť a dobré meno blížneho
No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: Hlupák," pôjde pred veľradu. A kto mu povie: Ty bohapustý blázon, pôjde do pekelného ohňa.
Veru hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.
(nevyjde z očistca)
- Česť a dobré meno blížneho
Osobitné hriechy proti láske k Bohu sú:
1. lenivosť v službách božích, čiže lenivosť duševná
2. nenávisť proti Bohu
Lenivosť duchovná
Lenivosťou duševnou hreší, kto nerád koná svoje duchovné, modlitby a náboženské povinnosti, ľahkomyseľne ich zanedbáva pre námahu s nimi spojenú.
„A neužitočného sluhu vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubmi." (Mt 25, 30.)
Nenávisť voči Bohu
Nenávisťou proti Bohu hreší, kto proti Bohu a svätým veciam prechováva v srdci odpor.
Vzniká tým to, že zatvrdlivý hriešnik vidí v Bohu, ktorý zlo tresce, svojho nepriateľa.
Je to najhroznejší hriech proti najsvätejšiemu Bohu, keď človek Boha nenávidí pre jeho spravodlivosť a želá si, aby Boha vôbec nebolo. Z tejto nenávisti sa vyvinie opovrhnutie Bohom. Ťažko hreší proti Bohu i ten, kto proti nemu a jeho riadeniu reptá.
Nenávisť proti Bohu je svojou zlosťou hriechom priamo diabolským.
Taký nešťastník sa usiluje duše ľudské odviesť od Boha a zviesť k hriechu, a prenasleduje Cirkev.
Tupí všetko, čo pripomína Boha a podporuje všetko zlo a hriech.
Písmo sv. hovorí: „Kto nemiluje, zostáva v moci smrti.'' (1. Jn 3, 14.)
katechizmus.sk
Kvôli akému hriechu ide najviac ľudí do pekla
Svata Faustina / myslienky
Chcem zasvätenie sveta mojej Matke !
.........................................................................................................................................................................................
El Único y verdadero Papa actualmente es el Papa León XIV y es el único y legítimo sucesor del Apóstol Pedro, ya llevamos 267 papas desde el Apóstol Pedro, en sucesión Apostólica ininterrumpida, La Iglesia verdadera es la Santa Iglesia Católica Apostólica Romana
Apocalípsis | mensajes de la santisima Virgen María al padre Gobby

55674 tis.UI

Viac

• Nahlásiť
• Vložiť
• Zmeniť príspevok
• Vymazať príspevok